Neviem, koľko ľudí si všimlo vývoj rozprávok z minulých desaťročí. Filmový priemysel chrlí hrdinov. Ale...
Hrdinovia amerického filmového priemyslu vznikli väčšinou v období vojny alebo v povojnovom období ako invázia komiksových figúr (Hulk, Superman, Spiderman, Transformers atď.). Títo hrdinovia okrem toho, že vykonávajú obrovské činy, vyznačujú sa jednou všeobecnou vlastnosťou. Všetci majú nadľudské schopnosti, sú akísi vyvolení. A tu sme sa dostali ku skrytému obsahu! K otázke vyvolenosti.
Celé stáročia nás učia, že Židia sú vyvoleným národom. V každom prípade sa tu kladie dôraz na vyvolenosť. Z tohoto hľadiska si položme znovu otázku: akí sú títo rozprávkoví hrdinovia? V prvom rade majú nadľudské vlastnosti, týmto sú vyvolení na záchranu sveta. Vzbudzujú teda v nič netušiacich ľuďoch podvedomé pocity, že vyvolení sú povolaní riadiť svet a riešiť všetky jeho neduhy. V dôsledku pôsobenia svetových médií „vieme“, alebo sa patrí vedieť, že vyvoleným národom sú Židia. A vyvolení vždy majú utajené alebo menej utajené nadľudské schopnosti. Židovstvo teda disponuje nadľudskými schopnosťami a je vyvolené, preto musí riadiť svet (to, kto ho vyvolil a na čo, teraz nerozoberajme, k tomu poznamenávame len toľko, že keď ich vyvolil boh Židov, nás to nezaujíma takisto, ako keď sa vyvolili sami, nech už na hocičo.)
Spomeňme si len na zakázané reklamy, na jediné filmové okienko so skrytou fľašou koly, načo celé kino utekalo do bufetu pre kolu. Hoci obrázok ani nebol viditeľný, zachytilo ho iba podvedomie. Nemyslíme si teda, že podvedomie nezachytí skrytý obsah. Ešte ostrejšie, ako by sme si mysleli. Sledovaním týchto filmov sa hlavne v naivných deťoch vyvinie celkom chybná autoreakcia: nemám výnimočné nadanie, teda som naničhodný. Nemám extra silu, neviem teda urobiť, uskutočniť, dotiahnuť do konca žiadnu vážnejšiu vec, pretože na to sú vyvolení. Som len drobný človek a keďže nemám žiadne výnimočné vlastnosti, nie som ani vyvolený. A ako malý človiečik musím čušať, pretože proti hrdinom priemerní ľudia nemajú šancu a na konci už len supermani zápasia medzi sebou.
Táto taktika sa osvedčí len vtedy, keď sa už podarilo spoločnosť rozložiť na atómy. O tom, akú silu predstavuje dobrá spoločnosť, nepočuť ani vetu, a tak kult sily predstavujú pred spoločnosťou len akési otrhané postavy. Z tohto vyplýva, že superman môže mať úspech len u úplne opustených ľudí, ako aj lož o vyvolenosti Židov. Úspech takéhoto vymývania mozgov je preto zároveň aj vysvedčením o úplnej duševnej aj spoločenskej degenerácii danej spoločnosti.
Tieto rozprávky a fantastické filmy, je reč o supersilnom karatistovi, alebo x-menoch meniacich sa na vlkolakov, naučia deti jednej dôležitej veci. Každodenný život je len o utrpení, prežívaní z jedného dňa na druhý a depresii, a preto sa nečudujme tomu, že naša bezstarostná mládež cez víkendy uteká pred starosťami. Filmový priemysel im to podvedome podsúva. Účinok týchto filmov je miliónkrát väčší, ako sa nazdáme. Tieto filmy vychovávajú k osamelému spôsobu života, nevraviac o amorálnom žovotnom štýle.
Len vyvolení môžu spasiť svet – podľa nich.
Pozrime sa na okamžik, čo nás učili ľudové povesti.
Hrdinom ľudových povestí bol častokrát najmladší princ, najmenší z ôsmich bratov, najmladšia dcérenka, dievča alebo chlapec, alebo spolu obidve deti. Veľmi je zriedkavé, že by hrdina hrdina od začiatku oplýval výnimočnou mocou. Rozprávkoví hrdinovia s výnimočnými silami sú symbolmi zlých a dobrých ľudských vlastností, koncentrovaných do jednej osoby. Dobrota jednoznačne vyniká, neexistuje brutalita, nemilosrdnosť, pomsta, je len spravodlivosť. K Zlatovláske teda nemožno prirovnávať kdejakých pavúčích mužov alebo supermanov, lebo hrdinovia a iné zázračné prvky ľudových rozprávkov sú neporovnateľní s idiotskými predstaviteľmi klamlivého a vyumelkovaného sveta.
Morálny odkaz ľudových rozprávok je teda presne opakom toho, čo hlásajú moderné filmy oslavované v terajších sionistických médiách. Malý, slabý, stále posledný vďaka sile a výnimočnosti svojho ducha dostane pomoc, nadľudské zázraky. Pretože je dobrosrdečný, múdry, skromný, obetavý a čestný. Vtedy sa mu náhli na pomoc tátoš, líška alebo nejaký čarodejný predmet, poprípade víla. A malý princ, chudák, alebo Janko a Marienka za pomoci svojej duševnej sily, viery a vytrvalosti dosiahnu odmenu. Toto učí ľudí tomu, aby stále verili a dúfali, lebo vždy je východisko a ľudská vytrvalosť, viera, obetavosť vždy prinesú výsledok. Preto dokázali naši predkovia, naši rodičia vykonať veľké činy a preto sa rozpadáva naša mládež na kúsky.
Zodpovednosťou rodiča je ubrániť deti od zákerných machinácií temnoty a to vo svete rozprávok dáva základ tomu, ako máme pozerať rozprávky. Toto stanovisko sa dá doplniť ešte mnohým iným, múdrymi náhľadmi, preberaním si ponaučení. Je potrebné všímať si aj to, že ešte aj v dnešných časoch vznikajú rozprávky, ktoré podávajú prastaré morálne odkazy. Je v tom veľká kavalkáda a treba si pozorne všímať a vyberať medzi nimi ale akonáhle sa s takým stretneme, okamžite zakročme a povedzme, aký je problém s filmom alebo superhrdinom. Je isté, že prereklamované, premenežované filmy hovoria väčšinou o nich. Nebezpečenstvo číha na človeka od útleho detstva. Začína sa od Barba-papovského, zmrzačeného kreténa túžiaceho sa podobať vždy na všetko a končí (?) transformermi, terminátormi. Kam zmizla naša Zlatovláska a Maťko s Kubkom? A ostatní? Prišiel čas, aby znovu ožili, aspoň vo svete našich detí.
István Gyártó – Jövőnk.info
Preklad: Mary Kőváry - Jövőnk.info
