Po preštudovaní teraz prijatého a zverejneného mediálneho zákona sme prišli k záveru, že po tom všetkom blúznení a zavádzaní skutočným cieľom bolo zabrániť zverejneniu pravdy. Každý článok, film a správu, ktoré síce v plnej miere zodpovedajú pravde, ale chránené menšiny pomenujú po mene, označia ako šírenie nenávisti, ktoré ich uráža a vytvára o nich negatívny dojem.
Jedným spôsobom lži je aj uverejňovanie poloinformácií, pretože zamlčovanie faktov vedie k falošným záverom trebárs aj v masovom merítku. Príklad: keď Cigán, viacnásobný zločinec niekoho zavraždí alebo znásilní, nesmie sa uvádzať ani jeho etnicita, ani spôsob vykonania zločinu /brutalita/. Nesmú sa uviesť ani logické a dokázateľné závery, pretože hrozí niekoľko desaťmiliónová pokuta. Dôvod? Uvedenie identity brutálneho cigánskeho vraha môže totiž zapríčiniť vzbudenie nenávisti proti celému etniku, alebo môže uraziť Cigánov (lebo aj to obsahuje odsek zákona). Aby sme o ich označovaní za „orkov“ („ohyzdi“ z Pána Prsteňov – bežné označenie Cigánov v maďarskom slengu, pozn. prekl.) ani nehovorili. Situácia je rovnaká aj so Židmi. Je všeobecne známe, že veľká väčšina zločineckých „bielych golierov“ sú Židia, ale keď to niekto uverejní, okamžite sa dopúšťa odsúdeniahodného činu, pretože tieň zločinu sa môže premietnuť na celé židovstvo a to vyvoláva proti nim nenávisť a tiež ich to môže uraziť. Aj o palestínskych udalostiach bude možné hovoriť len v tomto kontexte rovnako ako o množstve iných tém (banditizmus, únosy, falošné krachy, úžerníctvo atď). Mediálny zákon jednoznačne hlása, že PRAVDA JE VHODNÁ NA BUDENIE NENÁVISTI, a kto píše pravdu, hovorí ju a sprostredkuje, budí nenávisť. Je to rovnaké ako obžaloba pre obvineného. Počúva ju s nenávisťou a pre neho je to nenávistný prejav. Pre sudcu však znamená len oznámenie obžaloby, najmä keď je podložená dôkazmi. Keby zločinec v tejto situácii vplyvom nejakého zázraku mohol vyniesť nejaký zákon, okamžite by zakázal obžaloby – odvolávajúc sa na budenie nenávisti – a žalobcu by poriadne potrestal...